Pri každom jednom tovare, produkte i sužbách kladieme význam cene. Kladú jej význam predovšetkým kupujúci, ale rovnako je potrebná aj pre výrobcu, predajcu, či poskytovateľa. Kupujúci by najradšej uštetril, poskytovateľ, predávajúci, výrobca by najradšej zarobil. Pre oboch je potrebný tento detail, akým je cena.
Tá otázka, ktorá musí mať odpoveď znie, ako výjsť v ústrety záujemcom, teda kupujúcim, no pritom musí zarobiť i poskytovateľ, aby sa mu vlastne oplatilo ďalej podnikať, poskytovať, vyrábať. Zadarmo ani sliepka nehrabe a to nevravím o tom, že tá strana poskytovateľov musí financovať veľa rôznych vecí, aby mohla vlastne služby či tovar poskytovať naďalej.
• Aká je teda tá správna cena?
Cena sa odvíja od viacerých faktorov, no začnime tým, že podľa rozsahu sumy, aká sa minie na ich realizáciu výroby či služieb. Záleží však aj od trhu, konkurencie, ale aj ekonomiky štátu. Niekde je možné v pohode tolerovať vyššie ceny, v inom štáte sú zasa platy menšie, preto aj cena a trh musia znížiť svoju potrebu. Treba rátať s tým, že ak bude cena vysoká, ešte navyše vyššia než u konkurencie, bude menej záujemcov, tým pádom menej kupcov.
Zjednodušene a v skratke by sme mohli povedať, že cena má byť peňažnou sumou, ktorá je dohodnutá medzi stranou poskytovaľa a stranou kupujúceho. Ale je to ozaj zjednodušene povedané, pretože záleží od ekonomiky, trhu a tiež ja ako zákazník netuším, koľko dal poskytovateľ do výroby. Nemôžem si rozkazovať. Môžem sa rozhodnúť buď tovar kúpiť, alebo ho ignorovať. Dohadovať sa môžem akurát s predajcami, ktorí nemajú licenciu.
Preto si myslím, že tá cena je skôr v rukách poskytovateľov, ale rozhodne nie úplne. Aj oni majú svojho pána. Je ním situácia na trhu, štát a ekonomika. Nevravíme teda tak úplne o nejakej dohode medzi predajcom a kupujúcim. Vravíme o minimálnych kompromisoch.